Väčšina ľudí pri výbere rodinného domu zvažuje veci, ako dispozícia, veľkosť pozemku či energetická trieda. No omnoho menej sa hovorí o tom, čo je pre zdravý život paradoxne úplne zásadné – kvalita vnútorného prostredia, teda to, čo dýchame, aký vzduch nám cirkuluje po dome, akú vlhkosť udržiavajú steny a či sa v nich netvorí pleseň. A keďže moderný človek trávi až 90 % svojho času v interiéri, kvalita prostredia, v ktorom žije, nadobúda celkom nový význam.

Jedným z najväčších rizík pri výstavbe či rekonštrukcii je fenomén, o ktorom sa začalo hovoriť už v 80. rokoch – syndróm chorej budovy. Svetová zdravotnícka organizácia ho v roku 1982 označila za reálny problém, ktorý ovplyvňuje zdravie obyvateľov budov vo všetkých moderných krajinách. A práve výber materiálu, jeho vlastnosti a správny technologický postup pri výstavbe zohrávajú v prevencii rozhodujúcu úlohu.

Zjednodušene môžeme povedať, že syndróm chorej budovy je stav, kedy samotná budova spôsobuje zdravotné ťažkosti ľudí, aj keď nie sú objektívne chorí. Najčastejšie sa vyskytuje v novostavbách, rýchlo rekonštruovaných objektoch alebo v domoch so zlým vetraním a nadmernou vlhkosťou.

Medzi hlavné príčiny syndrómu chorej budovy patria:

• nedostatočné alebo nesprávne vetranie,
• príliš vysoká vlhkosť v interiéri,
• uvoľňovanie prchavých organických látok (VOC) z nekvalitných materiálov,
• prašnosť a zlá údržba priestorov,
• prehrievanie interiéru,
• nedostatok prirodzeného svetla či zlá akustika.

Všetky tieto faktory tak vplývajú nielen na komfort, ale čo je oveľa horšie, pri dlhodobom pôsobení aj na zdravie obyvateľov.

Väčšinou ide o nenápadné, ale pre človeka veľmi nepríjemné symptómy:

• pálenie očí,
• podráždený nos, niekedy až krvácanie,
• škriabanie v krku,
• suchá pokožka,
• bolesti hlavy,
• podráždenosť, únava,
• znížená schopnosť sústrediť sa.

Tieto prejavy však nevznikajú zo dňa na deň. Pomalé pôsobenie vlhkosti, chemických látok či plesní spôsobuje, že si ich človek často začne uvedomovať až po dlhšom období.

Jedným z hlavných zdrojov týchto problémov bývajú nekvalitné materiály, najmä tie s obsahom formaldehydu či toluénu. Tieto látky sa v interiéri uvoľňujú aj pri izbovej teplote a môžu spôsobovať podráždenie, bolesti hlavy či v krajných prípadoch dokonca predstavovať aj karcinogénne riziko.

Zvýšená vlhkosť v interiéri zas môže podporovať šírenie patogénnych látok v ovzduší, ale aj veľmi častý problém, vznik plesní.

Práve tu zohráva tehla zásadnú úlohu. Tehla je prirodzený, stabilný a bezpečný materiál, keďže ide v princípe o vypálenú hlinu. Tehla je zo zdravotného hľadiska nielen úplne bezpečná, ale zároveň prirodzene reguluje vlhkosť v interiéri, čo je jedným z účinných spôsobov, ako predchádzať vzniku plesní.

Plesne totiž vznikajú nielen pre vlhkosť zvonku, ale aj v dôsledku navlhnutého a následne zle vysušeného muriva, príliš rýchlej výstavby alebo nedomyslených technologických postupov. A práve tu platí zásadné pravidlo: “Dobrá ingrediencia nestačí. Potrebujeme aj dobrého kuchára“.

Ako hovorí Kristína Korčeková z občianskeho združenia Budovy pre budúcnosť, „Dobrý materiál je ako kvalitná ingrediencia v kuchyni, ale na to, aby bol výsledok dobrý, potrebujete aj dobrého kuchára, teda správny technologický postup.”

Tehla poskytuje stabilný základ pre zdravý dom, no až odborná realizácia zabezpečí, aby sa jej vlastnosti prejavili naplno.

Aj keď si stavebník vyberie kvalitný materiál, môže sa stať, že ho znehodnotí nesprávnym použitím. Medzi najčastejšie chyby tu patria:

• nedostatočné vysušenie muriva,
• príliš rýchla realizácia dokončovacích prác,
• zlé vetranie počas výstavby,
• nedodržanie odporúčaných technologických prestávok,
• použitie lacných doplnkových materiálov s vysokými emisiami VOC.

Preto je dôležité, aby pri stavbe zdravého domu bol prítomný odborník, ktorý rozumie nielen materiálu, ale aj celému technologickému procesu .

Tehla je tradičný, no zároveň mimoriadne moderný materiál. V kontexte zdravého bývania poskytuje zásadné výhody:

1. Stabilita a prirodzenosť

Tehla neobsahuje organické látky, z ktorých by sa mohli uvoľňovať škodlivé výpary. To ju radí medzi najzdravšie stavebné materiály.

2. Regulácia vlhkosti

Pórovitosť tehly umožňuje prirodzenú výmenu vlhkosti medzi stenou a interiérom – eliminuje kondenzáciu a tým aj riziko plesní.

3. Tepelná stabilita

Tehla akumuluje teplo a bráni prehrievaniu domu, čo je dôležité pre komfort a zdravie najmä počas leta.

4. Akustická kvalita

Masívne tehlové murivo tlmí hluk – a práve ticho je jedným z pilierov zdravého domova.

5. Dlhodobá trvácnosť

Zdravé bývanie nie je len o prvých rokoch. Tehla poskytuje stabilitu na desiatky rokov bez potreby dodatočných technológií či rizikových zásahov.

Aby ste sa syndrómu chorej budovy vyhli už na začiatku, odporúčania odborníkov sú jasné:

1. Vyberajte kvalitné certifikované materiály s nízkymi emisiami VOC. To platí nie len pri výstavbe, ale aj pri zariaďovaní interiérov.
2. Dbajte na správny technologický postup – s nasťahovaním sa netreba ponáhľať, dôležité je nechať stavbu poriadne vyschnúť, najmä pri použití tzv. mokrého procesu výstavby, omietok a pod.
3. Zabezpečte vhodné vetranie, počas výstavby aj počas bývania.
4. Zohľadnite vlhkosť a teplotnú stabilitu pri návrhu konštrukcie.
5. Kontrolujte realizáciu odborníkom, nielen podľa vizuálneho dojmu.
6. Preferujte materiály, ktoré prirodzene regulujú mikroklímu.

Syndróm chorej budovy nie je strašiak – je to realita, s ktorou sa stretáva stále väčšie množstvo ľudí. Našťastie sa mu vieme predchádzať. Kvalitný materiál, správny postup a odborná realizácia sú základom bývania, ktoré vás nebude obmedzovať, ale podporovať.

Ako to výstižne uzatvára Kristína Korčeková:
„Dobrý materiál znamená zdravý dom a zdravý dom znamená spokojné a šťastné bývanie.“