Vlhkosť v stavebných konštrukciách dokáže spôsobiť obrovské škody, predĺžiť výstavbu, zvýšiť rozpočet, a v prípade nedostatočného riešenia dokonca ohroziť zdravie budúcich obyvateľov.

Ako tvrdí PhD. Milan Palko, správna práca s vlhkosťou pri výstavbe je jedným z najdôležitejších krokov k dlhodobo kvalitnému bývaniu.

Počas výstavby pôsobí na dom množstvo vonkajších aj vnútorných zdrojov vlhkosti. Dážď, mokré procesy (omietky, potery), ale aj vlhkosť zabudovaná v murive. Ak sa táto vlhkosť neodstráni správnym spôsobom, môže viesť ku: poškodeniu konštrukcií (praskliny, degradácia materiálu), predĺženiu výstavby a prestojom, vzniku plesní, ktoré sú karcinogénne a celkovo nebezpečné pre zdravie, zhoršeniu kvality vzduchu a syndrómu chorých budov, aj ku problémom pri inštalácii podláh a iných finálnych vrstiev, ktoré vyžadujú určitú vlhkosť.

Pleseň, ako jeden z najväčších problémov je častým dôsledkom rýchleho nasťahovania do nevysušenej stavby. Svojou bežnou činnosťou (varenie, dýchanie, pranie) človek ešte viac zhoršuje vlhkostnú bilanciu a dom postupne prechádza do “vlhkostnej krízy”, z ktorej sa dostáva len ťažko.

1. Drevo 

Drevo je organický materiál, ktorý prirodzene obsahuje vysoké množstvo vlhkosti. Pred použitím musí byť dôkladne vysušené, inak môže:

• napučať,
• deformovať sa,
• začať hniť alebo plesnivieť.

Z trojice drevo – tehla – pórobetón je práve drevo najcitlivejšie na vlhkosť a vyžaduje najdôslednejšiu ochranu na stavbe. Stačí pár daždivých dní počas stavby a jeho kvalita môže byť nenávratne poškodená.

2. Pórobetón 

Pórobetón vzniká mokrým výrobným procesom, preto už z továrne odchádza so zvýšenou zabudovanou vlhkosťou. Pri kontakte s dažďom navyše vodu do seba ľahko nasaje a “drží” ju v sebe.

Ako ukazuje praktický test znázornený vo videu v tomto článku, voda po pórobetóne takmer vôbec nesteká, ale vsiakne sa. Vo výsledku musíme rátať s ďalšími komplikáciami, ako je dlhšie vysychanie, zvýšené riziko vzniku plesní, problémy pri aplikácii omietok, narušenie harmonogramu prác pre ďalšie procesy a inštalácie a tiež možný vznik prasklín spôsobený zmršťovaním muriva v dôsledku postupného vysychania.

3. Keramická tehla

Keramická tehla má zásadnú výhodu. Je vypaľovaná pri teplotách okolo 900 stupňov, preto z výroby odchádza takmer úplne suchá. Voda po jej povrchu zväčša steká (ak sa nedostane do dutín), preto jej nasiakavosť je v porovnaní s pórobetónom nízka.

Ako uvádza PhD. Milan Palko, aj tehla musí byť skladovaná správne: suchá, na paletách a ideálne zakrytá, aby do jej dutín nevnikla voda, ktorá by tam mohla pretrvávať dlhšie obdobie.

Pre všetky stavebné materiály platí pravidlo, že pokiaľ stavba nemá hotový strop, v prípade rizika dažďových zrážok treba vrch múrov prikryť, aby sa minimalizovalo navlhnutie materiálu.

Z tehly však má voda tendenciu skôr odprskávať a stiecť. Nepreniká do štruktúry, vďaka čomu dokáže tehla rýchlo vyschnúť.

Možno si kladiete otázku, ako sa do domu dostane vlhkosť? Príčin je viacero: 

1. Zabudovaná vlhkosť materiálov
   

   Pochádza z výrobného procesu, alebo z prirodzeného charakteru materiálu (drevo). Pri vypalovanej tehle je vlhkosť z výroby minimálna, pórobetón čerstvo z výroby môže obsahovať až okolo 50% vlhkosti tým, že sa vyrába vlhkým procesom.

2. Dažďové zrážky počas výstavby
   

   Problém vzniká pri zlom skladovaní a neprekrytí múrov, ktoré ešte nie sú dokončené.

3. Mokré procesy vo vnútri domu
   

   - omietky, lepidlá, potery obsahujú vodu, ktorá sa musí odpariť

4. Obyvatelia domu
   

   - jeden človek vyprodukuje 2–4 litre vodnej pary denne dýchaním a činnosťami ako pranie, varenie, kúpanie/sprchovanie.

Vlhkosť sa netýka len kvality bývania, ale zásadne ovplyvňuje aj čas a peniaze. A to tým, že spôsobuje komplikácie, ktoré musíme riešiť. 

• nutnosť technologických prestávok,
• odklad pokládky drevených podláh, parket či vinylu,
• nutnosť použitia odvlhčovačov (náklady na energie + prenájom),
• dodatočné opravy prasklín,
• odmietnutie postupu majstrami, ktorí potrebujú realizovať práce na suchom povrchu.

V zásade platí: 

Vlhká stavba = pomalá stavba.
Suchá stavba = bez problémov, bez prestojov, bez dodatočných nákladov.

1. Správne skladovanie materiálov

• stavebné materiály ukladať vždy na palety, nenechať ich ležať na nerovnom povrchu priamo na zemi,
• chrániť ich pred dažďom prekrytím,
• nikdy neumiestňovať tehly či pórobetón priamo na mokré betóny alebo do kaluží.

2. Prekrytie muriva počas výstavby

Jednoduché prekrytie vrchnej časti múru dokáže zabrániť preniknutiu vody do materiálu a pri tehle do dutín, čím sa výrazne skracuje vysychanie.

3. Dodržanie technologických prestávok

Omietky a potery potrebujú čas na odovzdanie vlhkosti. Niekoľko dní navyše môže zabrániť mesiacom problémov.

4. Kontrola vlhkosti pred pokládkou podláh

Pred liatím či inštaláciou podláh musíme dodržať stanovené hodnoty vlhkosti vzduchu v interiéri, odporúčané výrobcom. Uponáhľanie procesu môže spôsobiť deformáciu alebo popraskanie podláh.

5. Neponáhľať sa s nasťahovaním

Rýchle nasťahovanie do nevysušenej stavby je jeden z najčastejších zdrojov problémov, ktoré sa prejavia až po mesiacoch, avšak ich odstránenie je nákladné a zdĺhavé.

Zo všetkých porovnaných materiálov sa ako najodolnejší a najstabilnejší z hľadiska vlhkosti ukazuje keramická tehla. Jej nízka nasiakavosť, suchá výroba, tvarová stálosť a dlhodobá odolnosť voči počasiu ju robia spoľahlivou voľbou pre tých, ktorí chcú stavať kvalitný a zdravý dom bez rizík.

Vlhkosť je prirodzenou súčasťou každého stavebného procesu, no správnym prístupom sa dá udržať pod kontrolou. Kľúčom je výber vhodného materiálu, ochrana stavebného materiálu pred vodou, rešpektovanie technologických prestávok a dôraz na dôkladné vysušenie domu pred jeho dokončením či nasťahovaním.

Ak sa tieto zásady dodržia, výsledkom je zdravý, odolný a kvalitný dom – v ktorom budete v suchu v každom počasí.